Únor 2009

Vitajte vo fotogalérii

26. února 2009 v 22:07

Toto sú naše ratolesti:

Toto sú detičky, ktoré máme radi, ktoré sú našími pokladíkmi.Vedia nás potešiť, vedia sa pritúliť,prekvapiť svojími výrokmi a niektorí niekedy aj trošku nahnevať.......Takých dní ale nie je veľa, a preto sme radi že ich máme. Tak sa s nimi zoznámte:




Na úvod......

5. února 2009 v 22:26

Vtejto rubrike vám predstavíme práce, ktoré zhotovovali naše detičky počas výtvarnej a pracovnej výchovy.Možno vám, milé pani učiteľky a teda naše kolegyne trošku pomôžeme a poradíme práve v čase, keď máte pocit že aj vám už dochádza fantázia.Poznáme to predsa všetky, niekedy nevieme, čím by sme naše deti zaujali,čo by sa im páčilo a čo by možno veľmi radi vytvorili.Tu nájdete teda detské výtvarné práce,práce z pracovnej výchovy.Možno si tu na svoje prídu nielen pani učiteľky,ale aj mamičky, ktoré majú doma neposedné, možno až veľmi aktívne detičky, ktoré radi niečo tvoria.

Nuž nech sa vám páči, prídte sem k nám a cítťe sa tu dobre.


Úvodom:

5. února 2009 v 22:14

Už podľa názvu tejto rubriky asi viete, že tu budeme prezentovať akcie, ktoré sa uskotočnili,alebo sa uskutočnia v našej materskej škole,všetko to nevšedné,čo naše bambulčatká zažili či zažijú.Sú to teda akcie, ktoré sa neuskutočňujú každý deň, ale z ktorých máme všetci radosť a na ktoré sa nesmierne tešia nielen detičky ale aj pani učiteľky.

Sú to akcie, ako je pečenie medovníčkov, príchod Mikuláša, Vianočný večierok,karneval, výlety do prírody,deň detí, či rôzne detské predstavenia,ako je divadielko,tvorivé dielne ....


Stokrát som ti povedala: NESMIEŠ!

5. února 2009 v 19:10 Zaujímavé články


Tiež si kladiete otázku: Kde vlastne robím chybu, keď dieťa neposlúcha?


Neponúkame "zaručené triky", ako úspešne zvládnuť výchovu malých nespratníkov. Chceme však povzbudiť všetkých, ktorí nenechávajú svoje deti rásť ako samorasty, v moci ulíc a televíznych programov, no napriek tomu majú pocit, že ako rodičia občas poriadne zlyhávajú.

VYRASTIE Z TOHO?


Len čo zazvoní telefón, predškolák Samko vyskočí a ponáhľa sa mame čosi povedať. Ťahá ju za rukáv, poskakuje, vykrikuje, dokonca okolo seba kope! Čokoľvek mama potrebuje vybaviť, táto otravná scéna sa vždy zopakuje. A nezáleží na tom, že ešte chvíľu pred tým bol Samko najúžasnejšie dieťa na svete, pokojne sa hral, zatiaľ čo mama upratovala kuchyňu. "Bez pomoci dospelých deti z nevhodného správania nevyrastú," vraví detská psychologička Mgr. Elena Beutelhauserová. Obzvlášť ťažkou skúškou býva práve predškolský vek.

DODRŽUJME PRAVIDLÁ


Väčšina rodičov pociťuje úľavu už okolo šiesteho, siedmeho roku. Ale len v prípade, že deťom stanovili jasné hranice a dôsledne ich dodržiavajú. "Dôsledná musí byť mama, otec, ale aj starí rodičia, ak tiež vstupujú do výchovy," vysvetľuje špecialistka na detské problémy. Starí rodičia sú veľmi dôležití. Často si povedia, že oni sú na to, aby vnúčatká rozmaznávali. Ak ich však majú počas dňa v opatere, mali by sa zosúladiť s výchovnými princípmi rodičov. Nemusia sa báť, že stratia lásku vnúčatiek alebo že k nim prestanú chodiť na návštevy. Nezvládnuteľné nebývajú deti, ktorým dali rovnaké hranice rodičia i starí rodičia, ale skôr tie, ktoré hranice nemajú.

AKO DÁVAME PRÍKAZY?


Pre troj- až päťročné deti je dôležitý očný kontakt. "Skúste dieťa chytiť za ruky, pozrite sa mu do očí a veľmi stručne a jasne povedzte, čo od neho žiadate. Ale potom to aj skontrolujte!" nabáda psychologička. Pokrikovanie z izby do izby nefunguje. Práve naopak, ešte viac znervózňuje. Rodičov aj ich potomkov. Najhoršie zo všetkého je chrliť príkazy a zákazy v rannom strese, kdesi medzi zalievaním čaju a chystaním vecí do škôlky, na rozospaté dieťa. Ak chceme príkazy povýšiť na dôveru, poverme syna či dcérku stálou úlohou v domácnosti. Môže napríklad polievať kvetinu v obývačke alebo utierať prach na polici v izbičke. Nezbedníka vtiahneme do sveta dospelých. Bude šťastný, že je dôležitý. Zároveň sa začne učiť zodpovednosti: ak kvetinu nepoleje, zvädnú jej listy. Na druhej strane: ak ju poleje, zaslúži si pochvalu.

TREST V ROZČÚLENÍ


Sú deti, pri ktorých treba more trpezlivosti a dohovárania. Keď dôjde až ku kriku či nebodaj bitke, musí prísť aj zmierenie. "Deti, hoci to pri konfliktoch tak nevyzerá, sú veľmi citlivé. Spor s mamkou či ockom ich zaťažuje oveľa viac, ako sa na pohľad zdá," vraví zo skúseností odborníčka na detské trápenie. Zdôrazňuje, že každý problém treba s deťmi rozobrať ešte v ten istý deň: "Keď emócie opadnú, porozprávajme sa s drobcom o tom, čo urobil zle, ale nikdy nehovorme, že on je zlý." V prípade, že treba dieťa potrestať, počkajme, kým pominie záchvat zúrivosti. Rozhnevaný rodič má tendenciu vymerať prehnane prísny trest. Na druhej strane, ak už dieťa trest dostane, netreba ho zmierňovať ani odvolávať!

SPOLOČNÝ ČAS


Ak sú rodičia od rána do večera v práci, nezostáva veľa času na kontakt s deťmi. Odborníci pritom upozorňujú, že deti ani nepotrebujú každý deň niekoľkohodinovú sústredenú pozornosť. Na to sú víkendy, dovolenky a výlety. Počas týždňa im stačí aj plnohodnotne prežitá polhodina! Napríklad rozhovor o prežitom dni pri spoločnej večeri alebo zaujímavej detskej hre. Zaneprázdnený otec päťročnej Katky nedopustí na obyčajné pexeso: "Keď prichádzam domov, Katka je už po večeri. A tak sme si zvykli dať partičku pexesa. Rozoberieme pri nej všetko, čo sme od rána do večera zažili. Pre mňa sú to najkrajšie chvíle. Dúfam, že aj Katka raz bude na ne rada spomínať."